Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3

História obce Vyšná Boca

Z histórie obce

Vznik obce súvisí s baníckou činnosťou na Liptove, konkrétne v Bocianskej doline. Pramenný materiál o hornoliptovskom baníctve je skromný. Sú to 2 listiny, ktoré sa však dotýkajú priamo Boce:

  • Banské privilégium kráľa Ladislava IV. z roku 1285 pre Bohumíra z Liptovského Jána (Wenzel CADIX. 553)
  • Listina hybianskeho richtára Kristiána z r. 1342 o dolovaní jeho spoluobčanov v Boci na majetku potomkov Bohumíra z Liptovského Jána.
     

Comes Bohumír dostal v r. 1285 banské privilégium na dolovanie a ryžovanie zlata v Bociach od kráľa Ladislava IV., pričom dobrovoľne odstúpil kráľovi pravú časť Bockej doliny aj s lesmi. Túto možnosť nepriamo potvrdzuje i listina Spišskej kapituly z r. 1299.

Osídľovanie ľavého brehu Váhu sa dialo dvoma prúdmi hore tokom Váhu a nezávisle od pravého, hore dolinou Bocianky. Prvý prúd bol pokračovaním roľníckeho a pastierskeho osídľovania. Druhý prúd osídlenia podmienilo rudné bohatstvo údolia Bocianky. Prvá banícka osada sa rozprestierala v doline dnes nazývanej Starobocká (Stará Boca), na území zemanov z Lipt. Jána. Osada ešte nemala trvalý charakter. O tom, že v 14. storočí v Bocskom údolí nebola nijaká trvalá osada, svedčí sťažnosť hybského richtára Kristiána z r. 1342, kde sú uvedené veľmi zlé sociálne podmienky baníkov, ktorí pracovali pre zemanov z Liptovského Jána.

V druhej polovici 16. storočia rozširujú sa bane v Bockom údolí a sťahujú sa sem baníci a banskí podnikatelia z Banskej Bystrice, Ľubietovej, zo Spiša i Liptova. Baníci, ktorí sa usadili na ľavom brehu Bocianky, teda na majetkoch Svätojánskych, dali základ osady Boce Svätojánskej (dnešná Nižná a Stredná Boca).

Prisťahovalci, ktorí sa usadili na pravom brehu Bocianky, teda na pôde kráľovskej, založili Bocu Kráľovskú (dnešná Vyšná Boca). Kráľovská Boca bola závislá od banskobystrických úradov. Kráľovská t.j. Vyšná Boca sa spomína už ako Kráľovské banícke mestečko od r. 1551.

V r. 1552 tu sídlil Liptovský banský úrad. V 70-tych rokoch 16. storočia dala komora postaviť v Kráľovskej Boci kostol, ktorý slúžil zväčša nemeckému osadenstvu tohto mestečka.

V r.1773 sa spomína ako výsadné mestečko. O sto rokov neskôr má už cca 100 domov. V jej chotári sa dolovalo zlato, železo, striebro a meď. Po zániku ťažby na konci 19. storočia význam obce upadol. Z baníckeho obdobia sa zachovala tradičná architektúra - banícke domy, ktoré sú v súčasnosti  prerobené na rekreačné chalupy. Najzachovalejší banícky dom bol zrenovovaný a slúži muzeálnemu účelu.

Na Boci boli remeslá ako: tesár, kolár, debnár, stolár, mlynár, mäsiar, obuvník, krčmár a iné. Ženy sa venovali tiež tkaniu. Pred vojnou tu pôsobil majster tkáč Bedřich Fišer, ktorý pochádzal z českého pohraničia. Ženy si v štátnej tkáčovni zarobili, aj sa všeličomu priučili. Tkalo sa plátno, súkno a koberce. Súkno sa plstilo v stupách, ktoré boli pri mlyne. Biele súkno bolo určené pre pastierov, čierne zasa pre mešťanov z Hýb a pre ľudí z Boce. Biele súkno čiernym zatkávané bolo určené na kapce pre všedný deň. V bocianskom chotári nikdy neboli veľké role, preto poľnohospodárstvo nemalo taký rozmer ako v susedných obciach. Na živobytie si ľudia zarábali v baniach, spracovaním dreva a pastierstvom. V čase, keď muži pracovali (často chodili i na týždňovky), ženy zastali aj svoju aj mužskú robotu. Chodili na zelinu, kosili, kopali, hrabali seno. Ženy sa silou a rozumom vyrovnávali mužom, čo sa prejavilo v hrdosti, sebestačnosti i pri výchove detí. Napriek ťažkému a zložitému životu boli bohabojní, vedeli sa tešiť z maličkostí, vážiť si jeden druhého a pomáhať si v práci a nešťastí. O čo mali menej hmotných statkov, o to boli bohatší duchom.

 


 

dnes je: 26.5.2018

meniny má: Dušan

webygroup
ÚvodÚvodná stránka