Hydrologické pomery

Z vodných tokov a plôch sa na mapovanom území nachádza len potok Boca. V centre obce je koryto potoka regulované. Boca je ľavostranný prítok Váhu s dĺžkou 18,5 km. Má snehovo-dažďový režim odtoku.

Pramení v Nízkych Tatrách, v podcelku Ďumbierske Tatry, pod Bocianskym sedlom (1 506,0 m n. m.) v nadmorskej výške približne 1 400 m n. m.

Najprv tečie na východ cez Starobociansku dolinu až k obci Vyšná Boca, kde priberá dva pravostranné prítoky spod Čertovice, Kliesňovú a Čertovicu. Preteká obcou, sprava priberá prítok z doliny Podvrch, Grúňový potok a stáča sa na sever. Vytvára dlhú Bociansku dolinu, tečie cez Nižnú Bocu v strednej časti doliny, z ľavej strany priberá Chopcovicu a ďalej tečie priamo na sever.

Pri vyústení susednej Malužinskej doliny priberá Malužinú sprava a oblúkom sa stáča na severozápad. Potom tečie cez obec Malužiná a zľava priberá Svidovský potok. Ďalej už tečie viacmenej na sever, pri horárni Michalovo priberá ľavostranný Michalovský potok a vstupuje do Liptovskej kotliny. Tu preteká popri osade Šmýkanec a na katastrálnom území obce Kráľova Lehota, pri osade Červený Kút, sa v nadmorskej výške cca 658 m n. m. vlieva do Váhu.

Celá oblasť Nízkych Tatier patrí k významným zdrojom vody na Slovensku. Všetky bystriny, potoky a riečky stekajú do dvoch hlavných tokov. Južné svahy odvodňuje Hron, severné Váh a jeho zdrojnica Čierny Váh. Iba malú časť na východných svahoch Kráľovej hole odvodňuje Hnilec.

Z dôvodu ochrany vody ako cennej a nenahraditeľnej tekutiny je veľká časť Nízkych Tatier vyhlásená za chránenú vodohospodársku oblasť. Podstatou tohoto kroku bolo zabezpečenie kvality vody aj pri ekonomickom využívaní územia. Veď na tomto území je viacero významných vodných zdrojov pitnej vody. K najdôležitejším patria vyvieračky v oblasti Jelenec - Donovaly určené pre Zvolenskú kotlinu, v závere Bystrej doliny pre Brezno s okolím, v Demänovskej doline pre oblasť Liptova, v okolí Liptovskej Tepličky pre oblasť Popradu.

V oblasti hlbokých geologických zlomov po obvode pohoria vyviera rad významných minerálnych prameňov. Pri najvýznamnejších z nich v Korytnici a v Liptovskom Jáne sú (alebo v minulosti boli) zriadené aj kúpele. Ďalšie známe využívané pramene sú pri Moštenici, Hiadli, Jasení, Mýte pod Ďumbierom, Jarabej, Beňuši, Bacúchu, Liptovskej Lúžnej, Ludrovej, Liptovskej Štiavnici, Liptovských Sliačoch, Vyšnej Boci a Malužinej.

Vďaka štvrtohornému zaľadneniu masívu Nízkych Tatier sa tu zachovalo niekoľko plies. Svojou veľkosťou sa s tatranskými plesami nedajú porovnať, iba najväčšie Vrbické pleso s rozlohou 0,68 ha nachádzajúce sa v závere Demänovskej doliny pod severnými svahmi Chopku má "tatranský" charakter. Ostatné sú malé, niektoré počas suchého obdobia dokonca úplne zmiznú. Celý rok voda ostáva v dvoch plesách v Bystrej doline a v Litvorovom plese v Ludárovej doline. V Lukovom plese severne od Chopku, v plese severne od Krížskeho sedla, v plese severne od Chabenca a v Latiborskom pliesku je maximálne množstvo vody v jari po roztopení snehu, koncom leta zvyčajne vysychajú.